Hávamál

Výroky Vysokého
1
Pri všetkých vchodoch, skôr než dnu vojdeš, pozeraj sa a obzeraj sa, lebo nemôžeš vedieť, kde nepriatelia pri stole v sieni sedia.
2
Darcom buď zdar! Hosť do domu vošiel: kam sadnúť si má? Netrpezlivý je, kto na prahu musí čakať na pozvanie.
3
Oheň potrebuje, kto je uzimený, koho kolená chladia. Jedlo a plášť potrebuje ten, kto v chlade hôr chodil.
4
Vodu potrebuje, kto ako hosť prišiel, utierku a uvítanie, láskavosti, vľúdneho slova, odpovede a mlčania
5
Dôvtip potrebuje ten, kto je v ďalekých krajoch, hlúpemu je len doma dobre. Výsmech zožne, kto s múdrym sedí a otvoriť ústa nedokáže.
6
Múdry muž sa nechváli mnoho, skôr každé svoje slovo váži. Bystrý a mlčanlivý kto k ľuďom chodí, isto sa úhone vyhne. (Lebo nikdy spoľahlivejšieho nenájdeš priateľa než získané skúsenosti.)
7
Opatrný hosť s uchom nastraženým pri mise mlčí, počúva bedlivo, pozoruje bystro, každú sleduje stopu.
8
Ten je šťastný, komu štítom je povesť a posvätné runy, kto poznať dokáže pokrytectvo v mysli cudzieho muža.
9
Ten šťastný je, komu štítom slúži do smrti dôvtip a povesť. Lebo zlých rád zdrojom býva myseľ cudzieho muža.
10
Bremeno lepšie nemá bdelý pútnik, než je rozum a rozvaha. Tie nad zlato sú v neznámom meste každému chudobnému mládencovi.
11
Bremeno lepšie nemá bdelý pútnik, než je rozum a rozvaha. Nič horšie na ceste nerobí hlave než priveľa pitia.
12
Nie je pravda, že priateľom je mužom na ceste medovina. Lebo čím viac pije, tým menej vie opitý o svojich úmysloch.
13
Volavkou zovú zabudnutie toho, kto chmeľu hovie. Perím toho vtáka som spútaný bol v Gunnlödinom ohradenom hrade.
14
Skúsenosti zlé som neraz získal z medoviny múdreho Fjalara. Pi len s mierou medovinu, aby si nestratil po pití pamäť!
15
Mlčanliví a rozvážni by mali byť muži a bdelí do boja. V radosti ži a rozkoši, kým ťa nestihne smrť.
16
Blázon je, kto myslí, ak sa vyhne boju, že bude večne žiť. Staroba má prichystanú pre neho smrť, aj keď ho oštepy ušetria.
17
Hlupák, keď k hostine príde, môže mlčať alebo len mumlať, všetko vypovie, keď vyprázdni pohár. Vtedy sa prejaví myseľ muža.
18
Len ten pozná, kto mnoho prešiel a precestoval svet, akej mysle je cudzí muž, ak má rozum a rozvahu.
19
Nedrž sa pohára, len s mierou pi pivo, hovor málo alebo mlč. Ohováranie ťa nestihne, ani posmech, ak sa budeš so spaním ponáhľať.
20
Nenásytník, ak nepozná mieru, neduhu neujde. Čoskoro stihne bruchatého smiech triezvych.
21
Stáda vedia, kedy do stajne je čas, a ponáhľajú sa z pastvy. Nemúdry muž však nikdy nepozná pri mise mieru.
22
Hlúpy človek a hašterivý všetkému sa vysmieva, jedno však nepozná, čo by mal poznať: vlastné svoje slabosti.
23
Blázni bez rozumu po nociach bdejú, na každú maličkosť myslia. Keď príde ráno, sú rozospatí a starostí je stále rovnako.
24
Muž prostej mysle pre úsmev obyčajný každého pokladá za priateľa. Nepríde na to, že oklamať ho chcú, keď s chytrákmi pri stole sedí.
25
Muž prostej mysle pre úsmev obyčajný každého pokladá za priateľa. Pozná však, keď na snem príde, že zástancov má len málo.
26
Nemúdry muž si myslí, že všetko vie, keď v kúte pri peci sedí. Vo veľkých rozpakoch je však razom, ak má ukázať svoj um.
27
Nemúdry muž medzi cudzími ľuďmi len so zatvorenými ústami uspeje. Nikto nespozná, že nič nevie, ak nebude veľa hovoriť. (Kto však nič nevie, nevie ani to, že príliš veľa hovorí.)
28
Za múdreho platí, kto odpoveď pozná i otázku dokáže dať. Nič sa veru z toho neutají, čo už od úst k ústam ide.
29
Mnoho nezmyslov nahovorí ten, kto nikdy nemlčí. Obratný jazyk, ak je bez uzdy, zlo si často pričaruje.
30
Ani pohľadom posmešne sa nedotkni hosťa pri hostine. Za múdreho platí muž, ktorý sa v pokoji dokáže vyhnúť vypytovaniu.
31
Za múdreho platí, kto sa vyhnúť dokáže posmechu pri hostine. Sotva vie, kto pri stole vtipkuje, či nehovorí už s nepriateľmi.
32
Mnohí muži milí sú k sebe, prchkí však pri pití. To večné zvady bude vyvolávať, prieť sa bude hosť s hosťom.
33
Zavčasu svoj pokrm ráno zjedz, k hostine hladný nechoď, lebo inak naprázdno budeš prehĺtať sústa, nebudeš mať z rozhovoru radosť.
34
Okľuka vedie k falošnému priateľovi, aj keď blízko býva. K dobrému priateľovi však vedie priama cesta, aj keď má domov ďaleko.
35
Nezotrvávaj večne na jednom mieste, odíď vždy včas. Aj milý človek sa zunuje, ak otáľa príliš dlho u priateľa.
36
Je dobré mať svoj byt, aj ten najmenší: slobodným robí i chudobná chyža. Aj keby si len dve kozy mal a krov z tŕstia, predsa je to lepšie než žobrota.
37
Je dobré mať svoj byt, aj ten najmenší: slobodným robí i chudobná chyža. Krváca srdce chudákovi, keď o kus chleba musí prosiť vždy priateľov.
38
Na voľnom poli ani na krok nepúšťaj z ruky zbraň. Lebo nie je isté, či cestou nebude mužovi treba meča.
39
Nenašiel som priateľa tak pohostinného, aby neprijal pohostenie, ani štedrého natoľko ………….. aby mal obavu z odplaty.
40
Majetok, ktorý si muž vydobyl, nech v hojnosti užíva. Často nevítaný schváti, čos’ priateľom chystal, mnohé dopadne horšie, než si dúfal.
41
Zo šiat nech sa priatelia a zo štítov tešia, ktoré si vzájomne venujú. Ktorí si dávajú a oplácajú dary, tých priateľstvo dlho potrvá.
42
Priateľovi svojmu priateľom buď a darom mu oplácaj dar. Posmech hľaď posmechom prebiť a faloš falšou.
43
Priateľovi svojmu priateľom buď, jemu a jeho priateľovi. Priateľom však nebuď, pamätaj si, svojich nepriateľov priateľovi.
44
Ak vieš o druhovi, ktorému veriť môžeš a dobré chceš od neho dosiahnuť, zver mu svoju myseľ, dar si s ním zakaždým vymeň a na návštevu k nemu choď.
45
Ak nemôžeš niekomu veriť a dobré chceš od neho dosiahnuť, hovor s ním vľúdne, však v mysli maj lesť a faloš oplácaj falšou.
46
Ak nemôžeš niekomu veriť a z podlosti ho podozrievaš, maj pre neho úsmev, mysli si však: aký dar, taká vďaka.
47
Mladý som bol kedysi a blúdil som sám po cudzích cestách. Bohatý som si pripadal, keď priateľa som stretol. Radosťou je muž mužovi.
48
Šťastný je udatný a štedrý muž, zriedka ho starosti znavujú. Len blázon sa všetkého bojí, sužuje sa, stráži dar.
49
Plášť svoj som navliekol v šírom poli na starých strašiakov a hneď sa z nich rozvážni reci stali. Na posmech je nám nahý muž.
50
Schne každý smrek, ktorý na skale rastie, neochráni ho kôra ani ihličie. A o nič lepšie na tom nie je ten, kto nikoho nemiluje, na čo mu je potom ešte žiť?
51
Prudšie než oheň planie s priateľom neúprimnym mier päť dní. Pohasne náhle, keď príde šiesty, a koniec je krásnemu priateľstvu.
52
Nie je vždy nutné dávať náramný dar. Za málo možno získať si chválu. Kúsok chleba a sklonený kalich mi druha daroval.
53
Na malých brehoch pri malých vodách sú ľudia malej mysle. Všetci rovnako neboli stvorení, na dva diely delí sa ľudstvo.
54
Každý by mal kus rozumu mať, aj keď nie priveľa rozumu. Tomu z ľudí sa vždy lepšie žije, kto veľmi veľa vie.
55
Každý by mal kus rozumu mať, aj keď nie priveľa rozumu. Lebo srdce je sotva kedy šťastné, keď všetko o svete vie.
56
Každý by mal kus rozumu mať, aj keď nie priveľa rozumu. Kto nepozná vopred svoj osud, bez strachu sa dožije staroby.
57
Oheň sa od ohňa chytá, iskra vzbudzuje iskru. Muž od muža sa z reči učí, ujmu len utrpí muž uzavretý.
58
Privstať si musí, kto po živote pasie a majetku iného muža. Sotva sa vlkovi v ľahu lov zdarí a mužovi v spaní víťazstvo.
59
Kto robotníkov má málo, privstať si musí a po práci sa podívať. Mnoho premárni, kto prespí ráno, pol bohatstva patrí včasnému.
60
Pozná mieru šindľov i suchých klátov každý muž múdry a všetkého dreva, s ktorým vystačiť musí po štvrť či po pol roka.
61
Umytý a sýty choď na snem, aj keď v chatrných chodíš šatách. Za topánky a nohavice hanbiť sa nemusíš, ani na krásu koňa hľadieť.
62
Ako orol chtivo po koristi chňapá, keď nad vlny mora vzlietne, tak sa rozhliada na sneme muž, ktorý pre svoj spor priateľov hľadá.
63
Otázku klásť a vedieť odpovedať musí muž múdry. Len jednému sa zver, inému nie, tajomstvo troch šepká tráva.
64
Každý muž múdry svojej moci len s mierou nech užíva. Medzi odvážnymi objaví sa čoskoro, že nikto nie je najsmelší.
65
………….. ………….. ………….. Za slová, ktoré muž mužovi povie, často potom musí niesť následky.
66
Raz som prišiel príliš zavčasu, inokedy zas príliš neskoro. Buď bolo víno už vypité, alebo nevykvasilo ešte. Nevítaný hosť nikdy nepríde vhod.
67
S pozvaním hocikde by som počítať mohol, keby sa hostiť nemusel hosť, keby dve stehná v komore viseli za jedno, ktoré som zjedol.
68
Oheň a slnko je synom ľudským najdrahší dar, ak bez hany hľadia žiť a zdravie si dokážu zachovať.
69
Nikto nie je nešťastný celkom, aj keď je chorý. Niekto sa teší zo sily synov, niekto zas z priateľov, z pokladov iný a niekto z čestných činov.
70
Lepšie je živému, hoci by bol žobrák. Každý chudák sa na kravku zmôže. Oheň sálal v sieni bohatého, muž sám však mŕtvy bol pred domom.
71
Krivý koňa si osedlá, bezruký stráži stádo, hluchý sa v boji hľadí biť. Byť slepý je lepšie než spálený byť, málokomu mŕtvy prospeje.
72
Syna mať je dobré pre muža, aj keď je neskorým pohrobkom. Sotva ti kto postaví pri ceste pomník, ak nie pokrvný príbuzný.
73
Dvaja jedného premôžu, jazyk sám prináša hlave smrť, pod každým plášťom vždy počítaj s päsťou.
74
Spí bez starosti, kto verí svojej komore. Krátke sú lodné rahná a jesenné noci neisté. Niekoľkokrát sa prevráti za päť dní vietor a oveľa častejšie za mesiac.
75
Kto nič nevie, nevie, že často k pochabosti vedie poklad. Jeden je bohatý, iný je v biede, na posmech ho preto neber!
76
Zájde majetok, zomrú priatelia, ty sám tiež zomrieš. Len toho pamäť potrvá večne, kto si ju zaživa zaslúžil.
77
Zájde majetok, zomrú priatelia, ty sám tiež zomrieš. Viem jedno len, čo večne trvá: po mŕtvom povesť.
78
Plné komory som videl Fitjungových synov, teraz nad žobráckou palicou nariekajú. Bohatstvo trvá ako žmurknutie brvy, je to prelietavý vták.
79
Nemúdry muž, keď majetok nadobudne, poklady či priazeň žien, spyšnie rýchlo, stráca rozvahu, prepadne pochabosti.
80
Ak sa pýtaš na runy, posvätné písmo, ktoré od bohov pochádza, ktoré veštec vyfarbil, že hovoriť je bystré, zvieš, a múdre je mlčať.
81
Deň pred večerom nechváľ a ženu, kým spálená nie je. Meč chváľ, až ho vyskúšaš, a dievča, až sa vydá, ľad, až ho prejdeš, a pivo po vypití.
82
Za búrky vyvracaj stromy, za vetra po mori vesluj, a s dievčinou sa v noci bav: mnoho očí má deň. Loď užívaj k plavbe, k obrane štít, meč k potýčke a k bozkom pannu.
83
Pivo pi pri krbe, kĺž sa po ľade, herku chudú a meč krvavý kupuj, koňa si v stajni hľaď a v statku chovaj psa.
84
Dievčenským rečiam nikto nikdy never, ani výrečnosti vydatých žien. Ich srdce je ako otáčavé koleso, vratkú majú vôľu.
85
Rovnako never stromu bez koreňov, stúpajúcej vode, chrochtajúcej svini, prasknutému luku, horiacemu lúču, vyjúcemu vlkovi, krákajúcej vrane, spenenému kotlu,
86
oštepu v lete, padajúcim vlnám, tenkému ľadu, stočenému hadovi, ženám v posteli, puknutému meču, hre medveďa, kráľovskej hlave,
87
chorému oslovi, otrokovi svojhlavému, lichôtkam vedmy a tým, ktorí práve v poli padli.
88
Skorá sejba rada klame a rovnako aj skoré synove rady. Úrode je pohoda treba, synovi poznanie a oboje klame.
89
Vieru nedaj vrahovi svojho bratra, zborenému domu, rýchlemu koňovi - na úžitok nie je, keď nohu si zlomí - všetkým týmto radám však len blázon bude veriť!
90
Neistá je láska žien ľahkovážnych ako nekutý kôň na klzkom ľade, ako dvojročné žriebä v hlučnej vrave, ako loď bez kormidla v ľútej búrke, ako lov chromého, keď losa loví v rozmočenom snehu strmých roklín.
91
Otvorene hovorím, lebo oboje poznám: neverná je tiež myseľ mužov: čím krajšie hovoríme, tým horšie klameme. Tak ženy lákame k láske.
92
Pekne hovor, na dary pamätaj, ak od dievčaťa lákať chceš lásku. Chváľ plavnú postavu panny: lichotením lásku získaš.
93
Pre lásku nikto nikdy by nemal srdce druhého súdiť, často nie hlúpeho, avšak múdreho muža poblúzni ľúbezná tvár. Súdiť by nemal pre to, čomu mnohý muž prepadá: múdreho muža na blázna mení veľká vášeň.
94
Nikto nikdy by nemal vyčítať inému tieseň jeho, stalo sa to už mnohým ľuďom: Silná túžba omráči hrdinov, otupí rozum múdrym.
95
Srdce len vie, čo blízko je srdcu, milenec je s vnútrom svojím sám. Nie sú pre muža horšie muky, než nič nemať rád.
96
Toto som poznal, keď som v poli sedel a na svoje šťastie čakal: že telom i dušou mi je dievča, hoci nikdy som ju svojou nemohol zvať.
97
Billingovu pannu som v posteli videl jasnú ako slnko spať. Za jej objatie by som rád obetoval kráľovskú korunu.
98
Neskoro večer musíš, Ódin, prísť, ak si chceš nevestu nahovoriť. Nikto okrem nás nesmie vedieť o našom spoločnom poklesku.
99
Nedbal som na rozvahu, rozkoš už chutnajúc a milé milostné chvíle. Presvedčený som bol, že mne patriť bude jej priazeň i priateľstvo.
100
Keď som potom prišiel, družina celá na stráži stála. Planúci oheň pochodne nočnej k milej mi cestu prekazil.
101
Keď zavčas rána som sa zas vrátil, zastihol som hliadku v hlbokom spaní. V posteli milej mojej priviazané však ležalo protivné psisko.
102
Mnohá žena, na pohľad milá, falošne zmýšľa s mužom. Poznal som to, keď bystrú pannu som lákal k láske. Posmechom zlým ma zahrnula, nič som s ňou neužil.
103
Kto veselý je doma a vlúdny k hosťom, sám sebe prospeje. Kto pamäť má výbornú a výrečnosť, často dobré dosiahne. Povesť hlupáka má ten, kto len málo vie povedať, to patrí k povahe hlupákov.
104
Obra som vyhľadal a domov sa vrátil, mlčaním by som len málo dosiahol. Mnoho slov som na svoj prospech hovoril v Suttungových sieňach.
105
Gunnlöd mi podala zlatý pohár opojnej medoviny. Zakrátko však som sa jej zle odmenil za priateľskú priazeň a za strasť srdca.
106
Zuby vrtáka som zapustil do skaly, aby mi do hĺbky hlodali cestu. Uprostred som stál ciest zlých obrov, pasúcich mi po živote.
107
Ženu som obblúdil, dobre si ju užil - máločo unikne múdremu. Básnikov nápoj som nahor priniesol do bytu večných bohov.
108
Pochybujem, že by som bol prišiel z obydlia obrov, keby som v objatí neobelstil obrovu drahú dcéru.
109
Na druhý deň dovnútra vošli silní obri do siene Vysokého. Pýtali sa, či sa Bölverk k bohom vrátil, či ho ubil Suttung na smrť.
110
Na posvätný prsteň prisahal Ódin: kto jeho prísľubu uverí? Suttunga podviedol, o nápoj pripravil a Gunnlöd spôsobil plač.
111
Čas je slovo preniesť z veštcovho stolca pri Urdinej studni. Hľadel som a mlčal, hľadel a premýšľal, vypočul slová Vysokého. Súdy som počul o runách, o ich celom zmysle, pred sieňou Vysokého, v sieni Vysokého som takéto počul slová:
112
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: v noci nevstávaj, len na výzvedy, alebo ak na skryté musíš miesto.
113
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: žene, ktorá kúzla pozná, z náruče prchni, nedaj, aby ťa svojimi objala údmi.
114
Spôsobí ľahko, že zabudneš na snem i na výrok vládcu. Nespomenieš na jedlo, ani na mládenecké hry a so strastným srdcom pôjdeš spať.
115
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: vydatej žene do ucha nešepkaj zvodné slová.
116
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: ak pred sebou máš cez hory cestu, na jedlo výdatné nezabudni.
117
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: so svojím nešťastím sa nikdy nezveruj mužovi zlej mysle. Lebo u zlého muža málokedy sa dočkáš, aby ti dôveru dôverou splatil.
118
Reči zlých žien život často stáli aj mocného muža. Hocikto dal hlavu pre ľstivý jazyk, pre obyčajné ohováranie.
119
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: verného priateľa rád prijímaj a často k nemu na návštevu choď. Lebo tŕním zarastá a vysokou trávou cesta, na ktorú nikto nevkročí.
120
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: s dobrým mužom dôverne hovor a kúzlu útechy sa u neho uč.
121
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: nikdy prvý nenarušuj priateľstva putá. Starosť ti bude žrať srdce, ak nemáš komu sa zveriť.
122
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: s hlúpym mužom hovory dlhé nikdy viesť nechci.
123
Od zlého muža sotva kedy môžeš odmenu očakávať. Dobrý priateľ ti však povesť zjedná, ktorá ťa obľúbeným urobí.
124
Do pobratimstva vstupuje, kto pomýšľa zdieľať s niekým svoje srdce. Nie je nič horšie než neúprimnosť, priateľom nie je, kto pochlebuje.
125
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: s hlúpym mužom neveď hádky, muž múdry sa často mierni, kde hlupák sa púšťa do potýčky.
126
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: krpce nehotov, ani k boju kopiju, iba pre seba samého. Ak drú krpce a kopija je krivá, bude ti každý kliať.
127
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: zlom nazvi, čo je zlé, a padúchom nedopraj pokoj.
128
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: v zle nikdy nehľadaj záľubu, vždy však ti drahé buď dobro.
129
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: v boji nevzhliadaj nikdy nahor strach sa zmocňuje synov ľudí - aby ťa oči neočarovali.
130
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: ak si žiadaš s milou ženou radostné rozkoše, pekné sľuby jej dávaj a dodržuj ich. Pre dobrý dar sa nikto nehnevá.
131
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nikdy to nebudeš ľutovať: buď bdelý vždy, avšak nie prebdelý. Najbdelejší pri pití buď a so ženou priateľa, a po tretie: nedaj sa zlodejom prekabátiť.
132
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: posmechom nestíhaj pocestného, ani hosťa hrubou hanou.
133
Sotva kedy vie, kto doma sedí, akého pôvodu je prichádzajúci. Nikto nie je taký dobrý, aby chyby nemal, ani zlý tak, aby sa na nič nehodil.
134
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: šediny proroka na posmech neber, často je múdre, čo staroba hovorí. Rozvážne slová počuť môžeš z úst, ktoré sú zvráskavené ako scvrknutý mech, ktorý s kozou kožou a kravským bachorom vo vetre visí.
135
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: hosťa nehanob, neprirážaj dvere, maj súcit s trpiacim.
136
Silnú maj závoru, ak stále musíš prijímať prichádzajúcich, hosťa však obdaruj, ak ujsť chceš zlým chorobám a nešťastiu.
137
Radím ti, Loddfáfnir, aby si radu prijal, príde ti vhod, ak ju prijmeš, nebudeš to ľutovať nikdy: ak piješ pivo, hľaď na moc zeme: zem pred opilstvom, pred chorobou oheň chráni, dub pred hnačkou, pred kúzlom klas, baza pred svárom, pred nenávisťou mesiaca sila, pred žihadlom žieravina, runy pred zlobou, čo vyteká pije pôda.
138
Viem, že som visel vo veternom strome deväť dlhých nocí, oštepom prebodnutý v obeť Ódinovi, sám sebe samému, na onom strome, o ktorom nikto nevie, z ktorých koreňov rastie.
139
Chlieb mi nepodali ani opojný nápoj, nadol som sa díval: runy som zahliadol, s nárekom ich zdvihol, potom padol k zemi.
140
Deväť mocných piesní som od slávneho prijal syna Böltora, Bestlinho otca: napiť som sa mohol drahej medoviny, ochutnať z Ódröra.
141
Tu sa mi dobre začalo dariť, magické som múdrosti nadobudol, slovo za slovom hľadalo slovo, čin za činom smeroval k činu.
142
Runy nájdeš, rozlúštené slová, priveľké slová, všemocné slová, ktoré farbou vyviedol veľký básnik, ktoré stvorili mocní bohovia a Ódin ostrým vyryl rydlom.
143
Ódin Ásom, álfom Dáin, Dvalin škriatkom, Alsvinn obrom, ja sám som niektoré vyryl.
144
Vieš, ako sa ryjú? Vieš, ako ich vykladať? Vieš, ako sa farbia? Vieš, ako sa skúšajú? Vieš, ako prosiť treba? Vieš, ako podávať obeť? Vieš, ako ju poslať? Vieš, ako ju poraziť?
145
Lepšia malá prosba než prílišná obeť. Dar si vždy odplatu žiada. Lepšie poslať málo než veľa porážať. …………….. Tak Tund ryl runy na počiatku rokov, tam práve povstal, kam potom sa vrátil.
146
Piesne poznám, ktoré nepozná pani vládcu a málokto z mužov ………….. ………….. Pomoc sa zve jedna, ktorá ti pomôže pri svároch, starostiach a pri všetkých strastiach.
147
Inú poznám pieseň, ktorú potrebujú, kto chcú ľudí liečiť.
148
Tretiu poznám pieseň, ktorú mi je treba, aby som spútal nenávisť nepriateľov. Ňou otupím ostrie útočníkov, ich oštepy ma nezrania, ani úklady.
149
Štvrtú poznám pieseň: ak mi zle spútajú okovy údy, potom zaspievam voľnosti spev, že z nôh mi spadnú železá a potom i z paží.
150
Piatu viem pieseň: ak vidím vrhnutý oštep v zástup ľudu letieť, neletí tak prudko, aby som ho nezastavil, ak pohľadom ho postrehnem.
151
Šiestu poznám pieseň: ak zraní ma kto koreňmi mladého stromu, potom toho muža, ktorý moju vzbudí zlosť, strasť stihne skôr než mňa.
152
Siedmu poznám pieseň: ak vidím v plameni sieň, v ktorej družina sedí, nehorí tak náhle, aby som ho neuhasil, keď začnem pravú pieseň spievať.
153
Ôsmu poznám pieseň, ktorá je na úžitok a láske všetkým ľuďom: kde zloba rastie medzi synmi rekov, tam rýchlo zjedná zmier.
154
Deviatu poznám pieseň: keď donútený som plávať s bárkou k brehom, najprudší vietor na vlnách utíšim a mier na more zošlem.
155
Desiatu poznám pieseň: v diaľke keď čarodejky vidím v povetrí plávať, zamávam na ne, že zblúdia a stratia svoju vlastnú podobu, svoju vlastnú pamäť.
156
Jedenástu poznám pieseň: keď starých priateľov do boja mám viesť, do štítu volám vojnovým krikom a oni mocne tiahnu zdraví z vravy, odvšadiaľ zdraví sa vrátia.
157
Dvanástu poznám pieseň: zo stromu obesenca mŕtveho vidím ak visieť, potom rýchlo vyryjem a vyfarbím runy, až z ich moci muž ten zostúpi a vymení so mnou slová.
158
Trinástu poznám pieseň: ak mládenca vodou z plameňa polejem, nepadne nikdy na bojovom poli: tomu mužovi meč neublíži.
159
Štrnástu poznám pieseň: ak mám spievať o bohoch posvätné báje, Ásov a álfov poznám osudy všetky, ktoré sú ostatným utajené.
160
Pätnástu poznám pieseň: ktorú Tjódrörir spieval pred dverami Dellinga. Ásom spieval silu, álfom úspech a múdrosť Mocnému.
161
Šestnástu poznám pieseň: ak chcem so švárnou devou užiť radosť a rozkoš, myseľ obrátim milostnej žene, slasť do srdca jej zošlem.
162
Sedemnástu poznám pieseň: že sotva sa mi vyhne žiadúca žena. …………… …………… Tieto piesne, Loddfáfnir, budú ti chýbať ešte dlhú dobu. Poslúžia ti, keď pochopíš ich, budú ti pre potrebu, ak prijmeš ich, prospejú ti, keď do pamäti ich vryješ.
163
Osemnástu poznám pieseň, ktorú nebudem učiť nikdy dievča ani vydatú ženu najlepšie poznanie si pre seba ponechaj, toť záver všetkých spevov - len nevestu ju naučím, ktorá v náruči ma objíme, alebo vlastnú svoju sestru.
164
Teraz sú výroky Vysokého všetky vyspievané, pre službu ľudským synom, nie pre službu obrím synom. Zdar tomu, kto spieval, zdar tomu, kto pochopil! Užívaj ich, kto si ich uložil do pamäti! Sláva vám, ktorí ste počúvali.